Košík  

Žiadny tovar

Poštovné 0 Kč
Celkom 0 Kč

Košík K pokladni

Heuréka - Ověřeno zákazníky

Hodnocení obchodu zákazníky heureka.cz

15.4.2014

Anonymní recenze

Hodnocení:

Shrnutí: ..a jestli mi to i poroste tak je to super služba...


7.4.2014

Zákazník MickeyW

Hodnocení:

Shrnutí: Vřele doporučuji!


4.4.2014

Anonymní recenze

Hodnocení:

Shrnutí: spokojenost

garance
30-denní doba vrácení peněz

Search in articles

Rozmanitosť plodovej zeleniny 2012-08-30

 

Rozmanitosť plodovej zeleniny

Plodová zelenina je vďaka svojmu nejobsiahlejšiemu zastúpeniu čo do počtu jednotlivých druhov a odrôd najobsiahlejšia a nejrozmanitejšia zo všetkých jednotlivých zelenín. Svojimi plodmi poskytuje úžitok a jej niektoré druhy majú charakter ovocia. Väčšina plodovej zeleniny sa dá konzumovať v surovom stave a jej odrody sú teplomilné. Pestovateľmi je veľmi obľúbená prevažne preto, že niektoré druhy sú známe veľkým výnosom. Ako už z názvu vyplýva, jedná sa o zeleninu, ktorá má jedlé plody.

Delí sa na dve skupiny:

Bobule pravé z čeľade ľuľkovitých -

  • papriky (biela, zelená, žltá, červená, oranžová)
  • ľuľok
  • feforónka
  • rajčina

Bobule nepravé z čeľade tekvicovitých -

  • cuketa
  • tekvica
  • patizón
  • uhorky (hadovka)
  • melón (vodný, žltý, Gália)

Paprika zeleninová ( lat. Capsicum annuum )

Rozličné formy paprík pochádzajú z tropickej a subtropickej oblasti Ameriky. Koreninová paprika je spravidla pretiahnutá alebo kopijovitá, zo vstýčenými alebo prevísajúcimi plodmi, ktoré sa sfarbujú do červena a niektoré odrody majú veľmi pálivú chuť. Zeleninová paprika je hrubostenná, s guľovitými alebo hranatými a kužeľovitými plodmi. Chuť môže byť podľa typu kríženia ostrá, ale býva spravidla jemná a v zberovej zrelosti, keď sa plod zabaluje od zelenej cez žltú alebo žlto škvrnitú do svietivo červenej farby, je chuť dokonca sladká a veľmi príjemná. Jej obsah vitamínov je vysoký, najmä obsahuje vitamín C a provitamín A.

Paprika vyžaduje pôdu veľmi dobre zásobenú živinami. Bohatý obsah kompostu a hnoja rovnako ako chránená teplá poloha záhona alebo pareniska a skleník sú predpokladom dobrého pestovateľského úspechu. Paprika vyžaduje organické hnojenie, trvalo bohatá ponuka živín rovnako ako zásobovanie vodou bez extrémnych výkyvov sú dôležité, aby nedochádzalo k odpadu kvetov alebo plodov. Papriky často zavlažujeme, nikdy nenecháme úplne vyschnúť a podľa potreby vedieme na tyčkách.

Paradajky ( lat. Lycopersicon esculentum )

Paradajky pochádzajú z Južnej Ameriky, odkiaľ ich priviezli Španieli do Európy. U nás boli paradajky znovu botanickou špecialitou, pretože bola pokladaná za jedovatú. V Taliansku a Francúzsku odhalili ich cenu ďaleko predtým, ale ešte len po 1. svetovej vojne došlo k ich rozšíreniu aj u nás. Existujú odrody červené, žlté, ale aj bielo pruhované. U záhradkárov sa šíria odrody vhodné na pestovanie v nádobách. Nároky paradajok na teplo, svetlo, živiny a humus sú vysoké. Vyžadujú chránené miesto na plnom slnku, najlepšie pred stenou domu, v parenisku alebo v skleníku. Paradajky neznášajú mráz.

V Českej republike je zapísaných na 90 odrôd a vďaka tomu máme bohatý výber paradajok:

  • kolíkových
  • kríčkových
  • čerešnových
  • hruškovitých
  • guľaté vajcovité
  • veľké valcovité
  • šalátové dužinaté
  • balkónové
  • koktejlové
  • previsnuté do závesných kvetináčov
  • rôzne farby - žlté, oranžové, červené

Pretože korene paradajok siahajú veľmi hlboko, je pre nich ideálna dobre prevzdušnená, vododržná, hlinitohumózna pôda. Studené, mokré pôdy vyžadujú vhodné zlepšenie. Potreba paradajok na živiny je veľká, predovšetkým na začiatku nasadzovania plodov v júli a auguste. Priaznivo pôsobí humus a v každom množstve a forme, tiež ako odležaný hnoj.

Baklažán ( lat. Solanum melongena )

Baklažán je svojimi mäkkými veľkými listami a vzhľadnými žltými plodmi vyslovene reprezentatívnou rastlinou a hodí sa dobre na slnečné miesto aj ako okrasná črepníková rastlina na terasu. Domovom baklažánu je tropická oblasť Ázie, odkiaľ ho priviezli Arabi do Stredomoria a odtiaľ prišiel k nám. Plody dnešných odrôd baklažánu sú čiernofialové alebo biele pruhované, kyjovitého alebo hruškovitého tvaru s lesklou šupkou.

Okrasné stromčekovité formy baklažánu dávajú jedlé plody bielej alebo žltej farby, podobné slepačím alebo husím vajciam. Rastliny sú 60-100 cm vysoké a môžu byť pestované buď na záhonoch, v nádobách alebo voľne na čiernej fólii, alebo v skleníku. Nároky baklažánu na teplo, živiny, pôdu a ošetrovanie sú veľké, podobne ako u paradajok.

Cuketa - tekvica obecná ( lat. Cucurbita pepo var. cylindrica )

Cukety sa dostali do širšieho povedomia až po roku 1970, ale od tej doby dosiahli veľkej obľuby. Plody kyjovitého tvaru, obsahujúce veľa vody nemajú takmer žiadne nutričné ​​zložky, zato však majú veľa vlákniny. Najlepšie sú, keď dosiahnu 20-25 cm dĺžky, preto majú byť do tej doby pozbierané. Cukety sú kríčkové a nevyháňajú šľahúne. Preto ich môžeme vysádzať v menšej vzdialenosti alebo dokonca umiestňovať vo veľkých nádobách. Nároky cukiet na pestovanie, pôdu a hnojenie sú podobné ako u tekvíc. Výnos je veľmi vysoký, preto stačí pestovať len niekoľko rastlín.

Tekvica veľkoplodá ( lat. Cucurbiza maxima var. fastigata )

Dnes bežné tekvice pochádzajú z Ameriky, kde ich Indiáni oddávna pestovali. Okrem dužiny plodu boli vysoko hodnotené aj semená, ktoré obsahujú olej a liečivé látky. Niektoré druhy tekvíc sú tiež domovom v Ázii. Blízko príbuzná je tiež tekvica obecná, ku ktorej patrí väčšina neobvyklých druhov od cukiet a ž po špagetové tekvice. Tekvicovité druhy sa medzi sebou krížia mimoriadne dobre, sú preto napokon veľmi rozmanité. Konzumujeme ich varené alebo pečené, možno ich aj zavárať na sladko ako kompót. Využitie tekvíc je teda veľmi všestranné.

Pre tekvice sú ideálne teplé humózne pôdy s vysokým obsahom humusu a dobre nasiakavé. Tekvici sa dobre darí na slnku aj v polotieni, veľmi dobre aj na zhromaždeniach kompostov, ktorému ale odoberá veľa živín. Tekvica teda potrebuje veľa živín a najlepšie jej vyhovuje organické hnojenie.

Melón vodný ( lat. Citrullus vulgaris )

Plody cukrových melónov sú konzumované v čerstvom stave a niekedy sú radené nesprávne medzi ovocie. Napriek tomu sú pestované ako zelenina a svojimi vysokými nárokmi sa umiestňujú medzi uhorky. Rovnako ako ony pochádzajú melóny z tropických oblastí Afriky a hľavne z Ázie. Z početných odrôd cukrových melónov môžeme u nás pestovať na mulčovacej fólii vonku, v pareniskách alebo v skleníkoch na motúzoch sieťové melóny zvonka hnedožltým s korkovitými výrastkami alebo ananásový melón bielo-zelené, vnútri oranžovo sfarbené. Žlté španielske melóny, ktoré sú veľmi obľúbené na trhu, sa u nás nedarí pestovať.


Oplatí sa tiež skúsiť guľovité vodné melóny veľkosti hlavy, ktorých nároky na teplo sú veľmi vysoké. Ich chuť sa výrazne odlišuje od chuti cukrových melónov. V šťavnatej červenej dužine sú uložené početné čierne semená. Pre teplejšie oblasti existujú už bezsemenné odrody, aj žlutodužinaté, takže môžeme očakávať, že budú už čoskoro vyšľachtené aj pre naše podnebie. Melóny musia byť bezpodmienečne pestované v korenáčoch a musia im byť poskytnuté čo najlepšie podmienky, predovšetkým teplé humózne pôdy.

 

 

 

 

 

 

 

 

o čom sa písalo